Prednes prezentácie je najdôležitejšia zložka prezentácie z hľadiska priameho pôsobenia na poslucháčov v publiku. Zároveň je to zložka prezentácie s najväčšou mierou premenlivosti - aj keď si rečník vyskúša prednes niekoľkokrát pred podujatím, jeho výklad je vždy trochu iný a počas podujatia môžu nastať aj úplne nečakané situácie.

Od základného pravidla, že prezentujúci nemá obsah snímok čítať k skutočne dobrému prednesu prezentácie existuje dlhá cesta. Niektoré stránky prednesu môže rečník zlepšiť len nadobudnutím viacerých skúsenosti, avšak na niektorých môže cieľavedomo pracovať.

Na začiatku prednesu je potrebné nadviazať so svojími poslucháčmi určitý komunikačný vzťah, ktorý uľahčí rečníkovi odovzdanie informácii alebo posolstva. Počas prednesu je potrebné vnímať svojich poslucháčov a ich emocionálny stav (nudia sa, čakajú na koniec, robia si svoje veci, nesúhlasia, niečo ich zaujalo, prebrali sa, je im veselo... ) a podľa toho dynamicky upraviť výklad.

Pri prednese je potrebné pamätať na spôsob vnímania a uchovávania infomácií ľudským mozgom. Namiesto hovorenia jedného faktu za druhým (väčšina informácií sa neuchová), je vhodné niektoré dôležité skutočnosti komunikovať vo forme príbehu, ktorý je pre poslucháčov ľahšie zapamätateľný. Ak sa k príbehu pridružia aj nejaké emócie (napr. je zakončený vtipnou pointou), poslucháči si ho môžu pamätať aj roky potom ako sa zúčastnili prezentácie.

Vysoká