Diabetická noha je najčastejším prejavom diabetickej neuropatie.
Najčastejšou príčinou hospitalizácie pacientov chorých na diabetes je práve diabetická noha. Bez ohľadu na to, ako to znie, v niektorých nemocniciach už existujú oddelenia s názvom „Noha“, množia sa lekári špecialisti zvaní podiatri (preložili by sme to ako „nožní“). Dôvodov, prečo sa prevažná časť amputácií robí práve diabetikom, je hneď viacero.
Zmeny na cievach postihujú na nohách najdrobnejšie kapiláry i veľké tepny. Nedisciplinovaní diabetici si v snahe predísť nemohúcnosti z hypoglykémie radšej udržujú glykémiu trvalo zvýšenú. Vysoká hladina krvného cukru spôsobí, že výstelkové bunky na cievach pohlcujú viac cukru, než je normálne. Naviazaná glukóza mení charakter štrukturálnych bielkovín, následkom čoho sa cievna stena stáva hrubšou, ale paradoxne aj ľahšie zraniteľnou. Okrem toho sa spomaľuje krvný prietok, v dôsledku čoho dochádza k zhoršenému zásobovaniu kože kyslíkom. Poškodenie ciev je však úzko späté s poškodením nervov.
Hojenie defektov na nohe diabetika je veľmi zdĺhavý proces
Nervy sú tiež vyživované cievami. Vysoká hladina krvného cukru poškodzuje úplne všetky druhy nervových vlákien v našom tele. Okrem toho, že diabetici slabšie cítia bolesť (vedenú senzitívnymi nervovými vláknami), majú oslabenú aj motorickú zložku, teda tú, ktorá je zodpovedná za cielený pohyb. Ako sa redukuje množstvo stimulov šíriacich sa nervami, oslabujú sa aj tkanivá späté s týmito nervami (to je zároveň dôvodom, prečo keď po mesiaci dajú dolu niekomu dolu sadru z nohy, svaly mu na nej atrofujú natoľko, že je o polovicu tenšia ako nezasiahnutá končatina).
Čím je nerv dlhší, tým je väčšia šanca, že jeho nervové vlákna budú poškodené. Preto bývajú zasiahnuté najčastejšie práve dolné končatiny, ktorých nervové výbežky majú nezriedka dĺžku cez jeden meter. Diabetické poškodenie nervov postihuje až 50 % všetkých diabetikov a objavuje sa súmerne na obidvoch nohách.
Diabetické poškodenie nervov vedie až k deformitám kostí
Proces, pri ktorom sa glukóza v krvi vo zvýšenej miere viaže na bielkoviny v koži bez potreby enzýmov, sa nazýva glykácia. Prebytočná glukóza sa nehromadí iba v krvnom riečisku, ale s časovým odstupom sa prejaví aj zvýšením koncentrácie cukru v koži a podkožnom tkanive. Analogicky sa v červených krvinkách glukóza spája s krvným farbivom hemoglobínom a vzniká glykovaný hemoglobín. Keďže červené krvinky majú až trojmesačnú životnosť, je práve glykovaný hemoglobím spoľahlivým ukazovateľom ako dôsledne a disciplinovane dodržiaval diabetik diétu v posledných mesiacoch. Nepríjemné je, že glykáciou sa menia chemické a biologické vlastnosti bielkovín a koža sa tak stáva zraniteľnejšou a náchylnejšou na kožné ochorenia.
V dôsledku kombinácie všetkých troch faktorov (cievne zmeny, diabetická neuropatia a glykácia bielkovín) je škála problémov, s ktorými sa diabetikova noha môže stretnúť, naozaj pestrá. Mazové i potné žľazy v dôsledku neuropatie prestávajú fungovať, dôsledkom čoho je široké spektrum možných kožných ochorení.
Najväčšie riziko pre diabetika však spočíva v jeho oslabenej schopnosti pociťovať bolesť. Dokáže si ublížiť aj drobným kamienkom v topánke, ktorý necíti, a chodí s ním niekoľko kilometrov. Alebo si pri zohrievaní nôh na elektrickom kúrení nevšimne, že jeho chodidlo je už jeden veľký pľuzgier, a zaregistruje to až, keď mu tento pľuzgier praskne. Tieto zranenia samy o sebe nie sú až takým problémom, väčším problémom je skutočnosť, že sa hoja veľmi pomaly. Často sa nezahoja vôbec, a tak dochádza k odumieraniu tkanív. To začína väčšinou na najperiférnejších častiach nôh a postupne stúpa vyššie. Potom sa tkanivo zvykne infikovať, dochádza k zápalom a jediné, čo ostáva, je amputácia časti končatiny.