Ciele, princípy, prístup (kapitola 3) priority (kapitola 6) je nevyhnutné zladiť do harmonizovaného akčného plánu. 

Návrh realizácie (ktorý je možné chápať ako akčný plán na vysokej úrovni) sa snaží minimalizovať riziko chýb, ktoré môžu nastať z nevhodného poradia projektov, respektíve z ich zlej vzájomnej koordinácie. Informačné prostredie verejnej správy je veľmi komplexný, previazaný systém, na ktorom participuje veľa hráčov – pochopenie vzájomných súvislostí má preto kľúčový význam pre naplnenie cieľovej ambície. 

Akčný plán je nástrojom koordinácie všetkých ambícií definovaných v tejto koncepcii v praxi. Súčasťou akčného plánu je definícia postupových krokov zo súčasného stavu do cieľového. Akčný plán tak slúži ako dlhodobý plán pre informatizáciu verejnej správy a konkretizuje postup prechodu zo súčasného stavu do cieľového stavu.

Pri hľadaní oporných bodov (respektíve dekompozičnej filozofie) pre zostavenie akčného plánu pre realizáciu koncepcie dokument vychádza z motivačného hľadiska, ktoré umožňuje vhodnú dekompozíciu na vzájomne nezávislé programové balíčky. Za tri kľúčové motivácie je možné považovať:

1.      Zvyšovanie úžitkovej hodnoty služieb pre občanov  a podnikateľov,

2.      Zvyšovanie kvality a efektívnosti fungovania verejnej správy,

3.      Zvyšovanie otvorenosti a dôveryhodnosti verejnej správy.

Určujúcou a prierezovou motiváciou je aj „Lepšie riadenie informatizácie“, ktorá definuje aktivity, nevyhnutné pre správny manažment verejného IT podľa myšlienok tejto koncepcie. Mapovanie priorít z kapitoly 6 do jednotlivých programových balíčkov, je znázornené v nasledujúcej tabuľke.

Tabuľka 14: Motivačné faktory a priority informatizácie verejnej správy

Prierezové priority číslo 9 a číslo 10 sú súčasťou akčného plánu. Budú samostatne rozpracované, budú súčasťou každej priority a budú realizované v priebehu celého akčného plánu. Preto nie sú vyznačené v nasledujúcich časových líniách.

Z troch vyššie uvedených motivačných faktorov je kľúčovým prvý –  zvyšovať úžitkovú hodnotu elektronických služieb. Z hľadiska akčného plánu to znamená, že primárne sa budeme venovať zostaveniu logickej postupnosti krokov práve tejto dejovej línie, a ďalšie dve dejové línie  jej budú prispôsobené.

Definovanie časovej postupnosti vo všetkých troch dejových líniách sa týka predovšetkým stanovenia spoločných cieľových míľnikov a súčasne „centrálnych riešení v jednotlivých oblastiach“, avšak nemá byť vnímané ako akákoľvek reštrikcia na používanie už existujúcich riešení. 

Rovnako definovanie časovej postupnosti neznamená blokovanie novej implementácie, či funkčného rozvoja informačného systému, pokiaľ predmetom rozvoja nebude duplicitná funkčnosť s pripravovanými alebo už dostupnými centrálnymi riešeniami. Naopak, plán rozvoja každého informačného prostredia jednotlivých inštitúcií by mal obsahovať aj plán, kedy a akým spôsobom bude využívať funkčnosť centrálnych komponentov.

Časové rámce uvedené v grafoch vyjadrujú:

1.      Očakávanú prípravu podkladov, metodík a riešení na centrálnej úrovni, najmä prípravné práce formálneho alebo analytického charakteru, ako i implementácia služieb (bledomodrá čiara),

2.      Začiatok dostupnosti služieb centrálnych prvkov (začiatok tmavomodrej čiary),

3.      Cieľový míľnik, do kedy daná funkčnosť bude zavedená, respektíve uplatnená v každom relevantnom ISVS (koniec tmavomodrej čiary).

Príprava podkladov na schvaľovanie štúdii uskutočniteľnosti musí predbiehať v potrebnom časovom predstihu pre definovaný míľnik na grafe.