Pri definícii integračnej architektúry je potrebné dodržiavať princíp „zhora-dole“, to znamená postupovať od generických vysokoúrovňových informácií - k detailnejším (špecifickejším) pohľadom, definíciám, pravidlám a rozhodnutiam. 

Štartovacím bodom je preto vysokoúrovňový pohľad na integračnú architektúru IISVS, ktorého základnou úlohou je definovať hlavné vrstvy IISVS a prepojenia medzi nimi (určiť, ktorá vrstva je prepájaná s ktorou a ktoré vrstvy naopak prepojené nesmú byť). 

Následne v nej špecifikovať pozíciu akéhokoľvek dnešného alebo budúceho ISVS, kde dodávku a rozvoj riadi konkrétna inštitúcia verejnej správy voči centrálnym prvkom (v základných rysoch sa týmto aspekty venujú kapitoly 4 a 6). Za dodávku aj rozvoj ktorých zodpovedá centrálna úroveň.

Vysokoúrovňový pohľad integračnej architektúry IISVS je prezentovaný na nasledujúcom obrázku pričom definuje dve hlavné vrstvy:

1.      Front-endovú vrstvu, skladajúcu sa z:

- obslužných alebo samoobslužných rozhraní (spomínané v kapitole 4.2.1 ako špecifické moduly front-endu), vrátane Open API,

- zbernice front-endovej integrácie, ktorá realizuje aj orchestráciu (životných situácií) a procesnú integráciu,

- spoločných modulov front-end-u (detailnejší pohľad na moduly bude možné nájsť v dokumente Strategická architektúra verejnej správy[1]).

2.      Back-endovú vrstvu, skladajúcu sa z:

- informačných systémov verejnej správy (agendové, centrálne a vnútorné),

- platformy dátovej integrácie, ktorá realizuje dátovú integráciu (vrátane riešení pre transakčné integrácie, správu identít a ich provisioning),

- spoločných modulov back-endu (detailnejší pohľad na moduly budu možné nájsť v dokumente Strategická architektúra verejnej správy).

Úlohou front-end vrstvy je umožniť multikanálovú interakciu občanov a úradníkov s back-end vrstvou. Interakciu zabezpečujú:

- Rozhrania a systémy špecifické pre konkrétny kanál samoobslužná elektronická komunikácia, obsluha na klientskom centre a asistovaná elektronická obsluha (call-centrum, IOM).

- Moduly pokrývajúce funkcionalitu interakcie, ktorá je spoločná pre všetky kanály (portál, navigácia v životných situáciách, identifikácia, autentifikácia, autorizácia a podobne). Dôležité bude najmä vytvorenie jednotného riešenia pre správu oprávnení a prístupov vo verejnej správe - „enterprise identity management“.

Integračná chrbtica front-end vrstvy umožňuje komponentom FE (kanálovo špecifické alebo generické) a komunikovať medzi sebou a pomocou nej sú pripojené na back-end vrstvu.

Obrázok 3: Referenčná architektúra pre Informačné systémy verejnej správy

Úlohou back-end vrstvy je samotná podpora biznis funkcií verejnej správy (ako ich definuje kapitola 4.1):

- Dôležitou funkciou je poskytovanie samotných (elektronických) služieb. Toto v elektronickom svete zastrešujú  agendové informačné systémy, ktoré podľa príslušnej legislatívy aplikujú špecificképravidlá poskytovania služieb (biznis logiku) v rámci danej agendy a vo väčšine prípadov vedú príslušnú evidenciu (register). Elektronické služby agendových systémov sú poskytované v čo najviac automatizovanom móde (významne sa skracuje doba vybavenia služby), podľa princípu jedenkrát a dosť.

Okrem agendových informačných systémov sa na poskytovaní služieb môžu spolupodieľať aj centrálne informačné systémy, ktoré môžu zastrešovať niektoré kroky poskytovania elektronických služieb (napríklad centrálna podateľňa, systém správy správnych a súdnych poplatkov, evidencia pokút a priestupkov). 

IT podpora ďalších funkcií verejnej správy je realizovaná buď centrálne (opäť formou centrálnych informačných systémov, no tieto systémy sa nepodieľajú na obsluhe/poskytovaní služieb - napríklad inteligentné regulácie, či centrálny ekonomický systém), alebo individuálne (ak to má zmysel), čo sú vnútorné informačných systémy verejnej správy.

- Moduly pokrývajúce zdieľanú technologickú funkcionalitu pre back-end (napr. modul dátovej synchronizácie, analytická platforma pre big-data a podobne).

Platforma dátovej integrácie slúži jednak na prepájanie medzi informačnými systémami verejnej správy a technologickými modulmi, ako aj na komunikáciu medzi agendovými systémami navzájom. Špecifikom tejto vrstvy je práve významná orientácia na dátovú integráciu.

Referenčná architektúra, pozostávajúca z integračnej architektúry a štandardizácie architektúry ISVS, má zásadný význam pre rýchlosť, spoľahlivosť a efektívnosť e-Governmentu. Zodpovednosť za jej vypracovanie a aktualizáciu je na centrálnej úrovni, pričom detailný dokument k referenčnej architektúre (a teda rozpracovať integračnú architektúru a štandardizáciu ISVS pre cloud) bude vypracovaný do 6 mesiacov. Následne pravidelne, každých 12 mesiacov bude referenčná architektúra aktualizovaná.

Za správu a riadenie architektúr jednotlivých ISVS a to je najmä za ich tvorbu, definovanie, udržiavanie a rozvoj sú zodpovedné povinné osoby na úrovni orgánov verejnej moci. Architektúry by mali byť vytvorené v súlade so strategickou architektúrou a referenčnou architektúrou. Ide o aplikáciu princípov referenčnej architektúry na konkrétne informačné systémy verejnej správy v danom ISVS. 

Za týmto účelom sú v rámci MetaIS k dispozícii architektonické nástroje a architektonický repozitár, ktoré budú využívané príslušnými architektami či architektmi riešení konkrétnych programov a projektov pri tvorbe a aktualizácii koncepcií rozvoja informačných systémov, a pri spracovávaní štúdií uskutočniteľnosti rozvojových projektov. 

Uvedené mechanizmy budú platiť rovnako pre všetky povinné osoby bez ohľadu na zdroje financovania rozvojových programov a projektov.

[1] Detailnejší pohľad na jednotlivé funkcie strategickej architektúry verejnej správy je uvedený v dokumente Strategická architektúra verejnej správy: http://www.informatizacia.sk/2995-ext_dok/22708c