1. Členské štáty môžu prijať legislatívne
opatrenia, ktorými sa úplne alebo čiastočne obmedzuje právo dotknutej
osoby na prístup v takom rozsahu a na tak dlho, ako toto čiastočné či
úplné obmedzenie s náležitým ohľadom na základné práva a oprávnené
záujmy danej fyzickej osoby predstavuje nevyhnutné a primerané opatrenie
v demokratickej spoločnosti s cieľom:
a) zabrániť mareniu úradného alebo súdneho zisťovania, vyšetrovania alebo konania;
b) zabrániť ohrozeniu predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo výkonu trestných sankcií;
c) chrániť verejnú bezpečnosť;
d) chrániť národnú bezpečnosť;
e) chrániť práva a slobody iných.
2. Členské štáty môžu prijať legislatívne
opatrenia, ktorými sa určia kategórie spracúvania, na ktoré sa môže
úplne alebo čiastočne vzťahovať odsek 1 písm. a) až e).
3. Členské štáty v prípadoch uvedených v odsekoch
1 a 2 stanovia, že prevádzkovateľ bez zbytočného odkladu písomne
informuje dotknutú osobu o akomkoľvek zamietnutí či obmedzení prístupu
a o dôvodoch zamietnutia alebo obmedzenia. Od takéhoto informovania
možno upustiť, ak by poskytnutie takýchto informácií ohrozilo účel
uvedený v odseku 1. Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ informuje
dotknutú osobu o možnosti podania sťažnosti dozornému orgánu alebo
uplatnenia súdnych prostriedkov nápravy.
4. Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ
zdokumentuje skutkové alebo právne dôvody, na ktorých sa rozhodnutie
zakladá. Uvedené informácie sa sprístupnia dozorným orgánom.