2. Pokiaľ ide o automatizované spracúvanie, každý členský štát stanoví, že prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ na základe vyhodnotenia rizík prijme opatrenia na:
a) zabránenie neoprávnenému prístupu k zariadeniam na spracúvanie, ktoré sa používajú na spracúvanie (kontrola prístupu k zariadeniam);
b) zabránenie neoprávnenému čítaniu, kopírovaniu, pozmeňovaniu alebo odstráneniu nosičov údajov (kontrola nosičov údajov);
c) zabránenie neoprávnenému vkladaniu osobných údajov a neoprávnenému prehliadaniu, pozmeňovaniu alebo vymazaniu uchovávaných osobných údajov (kontrola uchovávania);
d) zabránenie použitiu systémov automatizovaného spracúvania neoprávnenými osobami pomocou zariadenia na prenos údajov (kontrola užívateľa);
e) zabezpečenie, aby osoby oprávnené používať systém automatizovaného spracúvania mali prístup iba k tým osobným údajom, na ktoré sa vzťahuje ich oprávnenie na prístup (kontrola prístupu k údajom);
f) zabezpečenie, aby bolo možné overiť a zistiť subjekty, ktorým sa preniesli alebo poskytli, alebo môžu preniesť alebo poskytnúť osobné údaje prostredníctvom zariadenia na prenos údajov (kontrola prenosu údajov);
g) zabezpečenie, aby bolo následne možné overiť a zistiť, aké osobné údaje sa vložili do systému automatizovaného spracúvania, a kedy a kto ich tam vložil (kontrola vkladania);
h) zabránenie neoprávnenému čítaniu, kopírovaniu, pozmeňovaniu alebo vymazaniu osobných údajov počas ich prenosu alebo počas prepravy nosiča údajov (kontrola prepravy);
i) zabezpečenie, aby sa inštalované systémy mohli v prípade prerušenia obnoviť (obnova);
j) zabezpečenie, aby funkcie systému fungovali, aby sa výskyt chýb v jeho funkciách hlásil (spoľahlivosť) a aby sa uchovávané osobné údaje nemohli v prípade poruchy systému poškodiť (integrita).