1.   Ak neexistuje rozhodnutie o primeranosti podľa článku 36 alebo ak neexistujú primerané záruky podľa článku 37, členské štáty stanovia, že sa prenos alebo kategória prenosov osobných údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii môže uskutočniť len pod podmienkou, že prenos je nevyhnutný:

     a) na ochranu životne dôležitých záujmov dotknutej osoby či inej osoby;

     b) na zabezpečenie oprávnených záujmov dotknutej osoby, ak sa tak stanovuje v práve členského štátu, ktorý uskutočňuje prenos osobných údajov,

     c) na to, aby sa predišlo bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu verejnej bezpečnosti členského štátu alebo tretej krajiny,

     d) v jednotlivých prípadoch na účely stanovené v článku 1 ods. 1, alebo

     e) v jednotlivých prípadoch na preukazovanie, uplatňovanie alebo obhajovanie právnych nárokov súvisiacich s účelmi stanovenými v článku 1 ods. 1

2.   Prenos osobných údajov sa nesmie uskutočniť, ak príslušný orgán, ktorý prenos uskutočňuje, určí, že základné práva a slobody dotknutej osoby prevažujú nad verejným záujmom na prenose stanoveným v odseku 1 písm. d) a e).

3.   Ak sa prenos uskutočňuje na základe odseku 1, musí sa takýto prenos zdokumentovať, pričom dokumentácia sa musí na žiadosť sprístupniť dozornému orgánu a uvádza sa v nej dátum a čas prenosu, informácie o prijímajúcom príslušnom orgáne, odôvodnenie prenosu a prenášané osobné údaje.

Vysoká