1. Odchylne od článku 35 ods. 1 písm. b) a bez
toho, aby bola dotknutá akákoľvek medzinárodná dohoda uvedená v odseku 2
tohto článku, možno v práve Únie alebo v práve členského štátu
stanoviť, že v jednotlivých a osobitných prípadoch príslušné orgány
uvedené v článku 3 bode 7 písm. a) vykonajú prenos osobných údajov
priamo príjemcom usadeným v tretích krajinách len vtedy, keď sú dodržané
ostatné ustanovenia tejto smernice a splnené všetky tieto podmienky:
a) prenos je úplne nevyhnutný na plnenie
úlohy príslušného orgánu, ktorý prenos uskutočňuje, ako sa stanovuje
právom Únie alebo právom členského štátu, na účely stanovené v článku 1
ods. 1;
b) príslušný orgán, ktorý prenos
uskutočňuje, určí, že žiadne základné práva a slobody dotknutej osoby
neprevažujú nad verejným záujmom, z ktorého v danom prípade vyplynula
nevyhnutnosť prenosu;
c) príslušný orgán, ktorý prenos
uskutočňuje, sa domnieva, že prenos orgánu, ktorý je v tretej krajine
príslušný na účely uvedené v článku 1 ods. 1, je neefektívny alebo
nevhodný, najmä preto, že prenos nemožno dosiahnuť v primeranom čase;
d) orgán, ktorý je v tretej krajine
príslušný na účely uvedené v článku 1 ods. 1, je bez zbytočného odkladu
informovaný, okrem prípadov, ak je takéto opatrenie neúčinné alebo
nevhodné;
e) príslušný orgán, ktorý prenos
uskutočňuje, informuje príjemcu o konkrétnom účele alebo účeloch, na
ktoré má príjemca tieto osobné údaje výlučne spracúvať, ak je takéto
spracúvanie nevyhnutné.
2. Medzinárodná dohoda uvedená v odseku 1 je
dvojstranná alebo mnohostranná medzinárodná dohoda platná medzi
členskými štátmi a tretími krajinami v oblasti justičnej spolupráce
v trestných veciach a policajnej spolupráce.
3. Príslušný orgán, ktorý prenos uskutočňuje, informuje dozorný orgán o prenosoch podľa tohto článku.
4. Ak sa prenos uskutočňuje na základe odseku 1, musí byť zdokumentovaný.
