Výrazne lepšie využívanie dát vo verejnej správe predstavuje kľúčový cieľ programového obdobia 2014 až 2020. K dátam sa bude pristupovať ako k vzácnemu zdroju. Dátovej vrstve bude preto v architektúre venovaná výrazná pozornosť. Hlavným cieľom bude dátová integrácia medzi jednotlivými systémami verejnej správy a zabezpečenie pravidelnej replikácie kvalitných a konsolidovaných transakčných dát do dátových skladov.  

Nástup „Big data“ umožní verejnú správu fungujúcu na využívaní znalostí
V oblasti informačných technológií dochádza k nástupu „Big data“ – kapacity zbierať, spracovávať a analyzovať obrovské množstvá údajov nielen dávkovo, ale aj v reálnom čase. Tento fenomén transformoval mnohé oblasti ekonomiky a z revolúcie informačných technológií sa stáva revolúcia v oblasti využívania dát. V súkromnej sfére sa považuje správne využívanie analytických nástrojov za kľúčovú konkurenčnú výhodu.

Vo verejnej sfére vzniká výrazný potenciál zlepšiť kvalitu politík a regulácií, ako i operatívneho rozhodovania, lepšie manažovať riziká a byť schopný flexibilnejšie reagovať, napríklad na preferencie občanov.

Strategickým zámerom Slovenska je preto lepšie využívanie analytických nástrojov na podporu rozhodovania: od sledovania výkonnosti jednotlivých sektorov verejnej správy, cez vyhodnocovanie dopadov politík a regulácií, analýzu rizík po vyhodnocovanie investícií. Jedna z najväčších výziev bude transformácia kultúry inštitúcií smerom k rozhodovaniu na základe dát, dôkazov a faktov. Bude potrebné vybudovať potrebné kapacity, transformovať procesy fungovania verejnej správy a zaviesť tak riadenie verejnej správy založené na dôkazoch.

Kľúčovou otázkou je, ktoré dáta je potrebné zbierať a na základe akých výstupov sa má verejná správa rozhodovať. Lepšie dáta znamenajú možnosť získavať kvalitné informácie, z nich vyplývajúce „insights“, ktoré zas slúžia ako podklady pre tvorbu znalostí a lepšie rozhodovanie. Ak sa bude vo verejnej správe lepšie rozhodovať, pozitívne sa to prejaví na výsledkoch vládnutia a stave jednotlivých sektorov verejnej správy. Je preto potrebné podrobne rozumieť logike (ontológiám) spravovaných dát, vytvárať a udržiavať dátové modely, katalogizovať metadáta a paradáta, chápať prepojenia medzi jednotlivými systémami a podporovať zvyšovanie kvality dát ukladaných v databázach.

Koncept predstavený v tejto strategickej priorite predstavuje aplikáciu myšlienky „Data-driven state“ – štáte, fungujúcom na základe využívania dát a presnom riadení celého životného cyklu dát. Podpora využívania znalostí vo verejnej správe je základným opatrením Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre špecifický cieľ „Umožnenie modernizácie a racionalizácie verejnej správy IKT prostriedkami“.

Ďalším dôležitým aspektom problematiky manažmentu dát je sprístupniť všetky potrebné údaje analytického alebo evidenčného charakteru, vďaka ktorým budú môcť zamestnanci poskytujúci verejné služby vykonávať svoju prácu efektívne. Údaje evidenčného charakteru ako referenčné údaje a transakčné údaje sú ukladané v agendových informačných systémoch a budú centrálne prístupné cez platformu integrácie údajov. V informačnom prostredí verejnej správy tak uplatníme princípy pre pohodlný a kontextovo-orientovaný prístup k dátam uloženým v iných systémoch, ako i definovať pravidlá, na základe ktorých informačné systémy pristupujú k dátovým zdrojom iných systémov. Riadenie dát bude tiež zabezpečovať integritu a kvalitu údajov.

Nárast používania dát zvyšuje tiež tlak na zabezpečenie súkromia a ochranu osobných údajov občanov a podnikateľských subjektov. Informačné prostredie verejnej správy musí občanom a podnikateľským subjektom zabezpečiť transparentný pohľad na využívanie údajov o nich. Na jednom mieste bude pre občana a podnikateľský subjekt a dostupný prehľad o všetkých dátových objektoch, ktoré verejná správa vo svojich informačných systémoch eviduje. Zároveň bude môcť občan a podnikateľský subjekt vidieť, kedy a kto údaje menil alebo k nim pristupoval (Pravidlá sa nastavia podľa klasifikácie). Ako pilot pre vybrané prípady použitia sa tiež nasadí technológia pre Systémy na manažovanie osobných údajov („Personal Information Management Systems“), ktoré umožňujú ukladať osobné údaje podnikateľov a občanov do takzvaných osobných dátových úložísk. Občan alebo podnikateľský subjekt získa tak ešte väčšiu kontrolu nad svojim súkromím ako aj pohodlné nástroje na opravu alebo vymazanie údajov a udelenie súhlasu so spracovaním údajov (v prípadoch, keď je to vhodné). Pre občanov a podnikateľov sa v budúcnosti stanú ich osobné údaje ekonomickým aktívom. 

Súvisiacou strategickou prioritou sú Otvorené údaje,
v ktorej sa navrhne, ako sa údaje, ktoré má verejná správa k dispozícii, publikujú verejnosti vo formátoch vhodných na opakované použitie. Pre tému otvorených údajov pripravený samostatný dokument, v rámci ktorého sa okrem iného bude riešiť i téma licenčných pravidiel, v súlade s ktorými budú údaje ako elementárne súčasti informačných zdrojov, databáz prípadne iných diel) vytvárané a následne sprístupňované. Ambíciou je zadefinovať „štátnu licenciu“1 alebo stanoviť licenčné pravidlá pre vytvárané údaje vo verejnej správe.

Prepojené údaje a sémantický web
Základom efektívneho zdieľania a využívania údajov je používanie princípov prepojených údajov (takzvané Linked Data). Je to technológia takzvaného Sémantického webu (web dát, nie web dokumentov), ktorý predstavuje nový generačný stupeň vývoja webu (označovaný ako Web 3.0).

V Sémantickom webe predstavujú webové aplikácie regulárne znalostné systémy (podpora strojového spracovania dát s ohľadom na význam, odvodzovanie, dokazovanie), no najmä, publikované dáta predstavujú regulárny znalostný graf, čo umožňuje spájanie (linkovanie) dát naprieč rôznymi zdrojmi ako napr. databázami, resp. webovými sídlami.

Základným stavebným kameňom je jazyk RDF (Resource Description Framework), ktorý poskytuje zmienenú grafovú formu reprezentácie dát, to je množinu vrcholov a hrán spájajúcich tieto vrcholy. Vrcholy predstavujú ľubovoľné entity ako osoby, organizácie, priestorové objekty, pričom hrany zas reprezentujú jednotlivé vzťahy medzi týmito entitami, ako napríklad býva, vlastní a podobne.

Kľúčovým prvkom v Linked Data je používanie Jednotných referencovateľných identifikátorov (URI) na identifikovanie jednak uzlov, a súčasne i hrán. Jednotným referencovateľným identifikátorom je množina znakov tvoriacich jednotným spôsobom identifikátor ľubovoľných logických a fyzických objektov. Množina prvkov ktorá opisuje nejakú doménu (napríklad organizácia má sídlo, názov a podobne) sa nazýva ontológia.

Používaním štandardizovaných ontológií dochádza k takzvanej integrácii v dátach, pretože pokiaľ ktorýkoľvek subjekt zverejní svoje dáta popísané štandardizovanou ontológiou, tak tieto dáta je možné okamžite spracovať.

Vo všeobecnosti, grafovo reprezentované dáta majú nesporné výhody, a pri spojení so strojovým spracovaním dát s ohľadom na ich význam už predstavujú mimoriadnu pridanú hodnotu pri spracovávaní údajov. Napríklad prístup stotožňovania entít prostredníctvom sémantiky je veľmi prínosný, nakoľko sémantické databázy implementujú stotožňovanie na matematickej úrovni presnosti, pričom od okamihu prepojenia dvoch entít už databáza považuje uvedené entity ako jednu, a stotožňovanie nie je nutné samostatne implementovať.

Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcej kapitole, jedna z najväčších výziev bude transformácia kultúry inštitúcií smerom k rozhodovaniu na základe údajov, dôkazov a faktov.

Pre splnenie tohto cieľa je použitie prístupu Linked Data mimoriadne vhodné. Nielen že Linked Data je nová technológia spracovávania dát na úrovni logického usudzovania, ale hlavne Linked Data ponúka efektívnu grafovú formu reprezentácie dát, to je "všetko je poprepájané so všetkým", čo je kľúčové pri potrebe zmiešania ľubovoľných dát z rôznych zdrojov a následným ľubovoľným medzi-doménovým komplexným analýzam údajov.

Takéto riešenie ponúka priamu podporu rozhodovania inštitúcii na základe relevantných (najrelevantnejších) faktov. Tieto aj iné skutočnosti sú dôvodom prečo existuje veľká snaha používať princípy Sémantického webu aj vo verejných dátach, čo je označované ako Linked Government Data.

V rámci Európskej únie ide o program ISA2 (Interoperability Solutions for European Public Administrations), konkrétne o skupinu SEMIC (Semantic Interoperability Community), ktorá napríklad odporúča použitie štandardizovaných ontológií (modelov) fyzickej osoby, organizácie, lokácie a ďalšie.

V Slovenskej republike prebieha od roku 2013 takzvaná. Fáza 1 implementácie sémantiky (Linked Data) do štátnych dátových štandardov v podobe viacerých predložených návrhov, pričom medzi hlavné patrí:
     − metodika tvorby data.gov.sk URI identifikátorov,
     − celkový jednotný model údajov verejnej správy: data.gov.sk ontológie,
     − metóda registrácie URI identifikátorov pre základnú sémantickú infraštruktúru údajov verejnej správy (katalógy, číselníky, dátové prvky, referenčné údaje) v MetaIS,  
     − publikácia množiny otvorených dát obsahujúcich výlučne Linked Data, nazývaná LOD Slovakia (Linked Open Data Cloud Slovakia).

Vysoká

1 Napríklad po vzore Veľkej Británie (Open Government License https://www.nationalarchives.gov.uk/doc/open-government-licence/version/3/)