Nadradený pojem:
Podradené pojmy:
Problémy, ktoré je potrebné vyriešiť (Kap. 1.3.3)
Popis
Súčasný stav zo sebou nesie značné množstvo problémov, ktoré je potrebné systematicky riešiť.
Za hlavné problémy, ktoré má dokument ambíciu adresovať je možné považovať:
− Momentálne chýba systematický manažment údajov vo verejnej správe
– nie sú jasne definované požiadavky pre centrálnu úroveň a jednotlivé inštitúcie verejnej správy.
− Pre manažment údajov nie sú definované jasné a dostačujúce štandardy.
− Legislatívne problémy (najmä nekonzistencia jednotlivých legislatívnych aktov).
− Inštitúcie verejnej správy nedisponujú presnými znalosťami o svojich povinnostiach v súvislosti s manažmentom údajov.
Absencia systematického manažmentu údajov
V rámci verejnej správy v súčasnosti neexistuje systém tvorby a zdieľania spoločných údajov, jednotlivé subjekty nadbytočne požadujú údaje ktoré už existujú v iných ISVS, alebo sa izolovane snažia získať údaje dvojstrannými dohodami s vlastníkmi údajov.
Vzhľadom na množstvo uzlov kde údaje vznikajú ako i množstvo uzlov pre distribúciu, je dvojstranná výmena (na úrovni dvoch subjektov) neefektívna, nevyhovuje platnej legislatíve (e-Government), vyvoláva náročný spôsob riešenia nezrovnalostí. Aktuálny stav preto nezabezpečuje jednotlivým subjektom verejnej správy riadený prístup ku aktuálnym údajom.
Riadenie a distribúciu spoločných zdieľaných údajov je často ponechaná na individuálne úsilie jednotlivých subjektov. Súčasný mechanizmus pre zabezpečenie integrácie na úrovni údajov je relatívne komplikovaný – pre každý register je potrebné vypracovávať samostatnú Dohodu o integračnom zámere. Bolo by dobré, ak by si táto požiadavka maximálne zjednodušila.
Nie sú definované jasné dátové štandardy
Ak zhrnieme poznatky o stave uplatňovania dátových štandardov, je možné konštatovať:
− Neexistencia jednotného dostupného modelu údajov verejnej správy (data.gov.sk ontológie).
− Nekvalita základu ISVS: chýba celkový model zverejnených dát.
− Duplicitné/prekrývajúce sa identifikátory používané v číselníkoch.
− Nedefinované životné cykly pre meta-údaje a číselníky.
− Sprístupnenie potrebných údajov od ich držiteľov v štandardizovanom formáte a forme.
− Nejednoznačné chápanie terminológie a nedostatočný výklad najdôležitejších legislatívnych noriem.
− Problémom je i potreba udržať už existujúce projekty minimálne 5 rokov.
Legislatívne problémy
Súčasný zákon o e-Governmente je pre oblasť zdieľania údajov a jedenkrát a dosť postačujúci a dobre vypracovaný s výnimkou veľkého počtu častí MUK. Celá časť o objektoch evidencie, registroch, referencovaní a stotožňovaní je rozpracovaná v dostatočnej miere.
Problém je však s nevykonaním transpozície zákona o e-Governmente do legislatív poskytovateľov. Napríklad orgán verejnej moci poskytujúci dotačné schémy zo zákona vyžaduje potvrdenie o nedoplatku žiadateľa na dani. Zákon o eGovernmente síce prikazuje dáta poskytnúť ale ak v Daňovom poriadku nie je OVM uvedený ako subjekt prelamujúci daňové tajomstvo tak Finančné riaditeľstvo údaje nemôže poskytnúť.
Podobné platí pre osobné údaje. Zákon o e-Governmente má rovnakú právnu silu a teda nemôže systémovo prelamovať ostatné zákony explicitne chrániace dáta. Problémom tiež je, že osobitné predpisy dávajú povinnosť účastníkom konania/povinným osobám predkladať údaje, ktoré sa nachádzajú v referenčných registroch, alebo ktoré majú OVM k dispozícii.
Osobitné predpisy však môžu tento problém vyriešiť tak, že po súhlase účastníka konania/povinnej osoby sa príslušné údaje sprístupnia. Legislatíva sa môže ukázať ako problém aj pri kvalite údajov. Ak legislatíva nejakého registra určuje spôsob aktualizácie registra, ktorý nie je kompatibilný s princípom referencovania, tak len zákon o eGovernmente nemusí stačiť na vyčistenie registra.
Nedostatočné znalosti povinností OVM
Inštitúcie verejnej správy zatiaľ plnohodnotne neabsorbovali a nevedia systémovo uchopiť plnenie zákona o e-Governmente.
Nemajú informáciu, že vo vládnom cloude existujú pre nich dostupné služby pre čistenie dát a hlavne pre stotožňovanie. Inštitúcie tiež nemajú systematickým spôsobom zmapované dátové toky. A ani nevedia, ako sa k problému metodicky postaviť.
Chýba tu koordinačný a hlavne zrozumiteľný metodický usmerňujúci mechanizmus a kontrola plnenia a vymožiteľnosť zákonných noriem.
Za hlavné problémy, ktoré má dokument ambíciu adresovať je možné považovať:
− Momentálne chýba systematický manažment údajov vo verejnej správe
– nie sú jasne definované požiadavky pre centrálnu úroveň a jednotlivé inštitúcie verejnej správy.
− Pre manažment údajov nie sú definované jasné a dostačujúce štandardy.
− Legislatívne problémy (najmä nekonzistencia jednotlivých legislatívnych aktov).
− Inštitúcie verejnej správy nedisponujú presnými znalosťami o svojich povinnostiach v súvislosti s manažmentom údajov.
Absencia systematického manažmentu údajov
V rámci verejnej správy v súčasnosti neexistuje systém tvorby a zdieľania spoločných údajov, jednotlivé subjekty nadbytočne požadujú údaje ktoré už existujú v iných ISVS, alebo sa izolovane snažia získať údaje dvojstrannými dohodami s vlastníkmi údajov.
Vzhľadom na množstvo uzlov kde údaje vznikajú ako i množstvo uzlov pre distribúciu, je dvojstranná výmena (na úrovni dvoch subjektov) neefektívna, nevyhovuje platnej legislatíve (e-Government), vyvoláva náročný spôsob riešenia nezrovnalostí. Aktuálny stav preto nezabezpečuje jednotlivým subjektom verejnej správy riadený prístup ku aktuálnym údajom.
Riadenie a distribúciu spoločných zdieľaných údajov je často ponechaná na individuálne úsilie jednotlivých subjektov. Súčasný mechanizmus pre zabezpečenie integrácie na úrovni údajov je relatívne komplikovaný – pre každý register je potrebné vypracovávať samostatnú Dohodu o integračnom zámere. Bolo by dobré, ak by si táto požiadavka maximálne zjednodušila.
Nie sú definované jasné dátové štandardy
Ak zhrnieme poznatky o stave uplatňovania dátových štandardov, je možné konštatovať:
− Neexistencia jednotného dostupného modelu údajov verejnej správy (data.gov.sk ontológie).
− Nekvalita základu ISVS: chýba celkový model zverejnených dát.
− Duplicitné/prekrývajúce sa identifikátory používané v číselníkoch.
− Nedefinované životné cykly pre meta-údaje a číselníky.
− Sprístupnenie potrebných údajov od ich držiteľov v štandardizovanom formáte a forme.
− Nejednoznačné chápanie terminológie a nedostatočný výklad najdôležitejších legislatívnych noriem.
− Problémom je i potreba udržať už existujúce projekty minimálne 5 rokov.
Legislatívne problémy
Súčasný zákon o e-Governmente je pre oblasť zdieľania údajov a jedenkrát a dosť postačujúci a dobre vypracovaný s výnimkou veľkého počtu častí MUK. Celá časť o objektoch evidencie, registroch, referencovaní a stotožňovaní je rozpracovaná v dostatočnej miere.
Problém je však s nevykonaním transpozície zákona o e-Governmente do legislatív poskytovateľov. Napríklad orgán verejnej moci poskytujúci dotačné schémy zo zákona vyžaduje potvrdenie o nedoplatku žiadateľa na dani. Zákon o eGovernmente síce prikazuje dáta poskytnúť ale ak v Daňovom poriadku nie je OVM uvedený ako subjekt prelamujúci daňové tajomstvo tak Finančné riaditeľstvo údaje nemôže poskytnúť.
Podobné platí pre osobné údaje. Zákon o e-Governmente má rovnakú právnu silu a teda nemôže systémovo prelamovať ostatné zákony explicitne chrániace dáta. Problémom tiež je, že osobitné predpisy dávajú povinnosť účastníkom konania/povinným osobám predkladať údaje, ktoré sa nachádzajú v referenčných registroch, alebo ktoré majú OVM k dispozícii.
Osobitné predpisy však môžu tento problém vyriešiť tak, že po súhlase účastníka konania/povinnej osoby sa príslušné údaje sprístupnia. Legislatíva sa môže ukázať ako problém aj pri kvalite údajov. Ak legislatíva nejakého registra určuje spôsob aktualizácie registra, ktorý nie je kompatibilný s princípom referencovania, tak len zákon o eGovernmente nemusí stačiť na vyčistenie registra.
Nedostatočné znalosti povinností OVM
Inštitúcie verejnej správy zatiaľ plnohodnotne neabsorbovali a nevedia systémovo uchopiť plnenie zákona o e-Governmente.
Nemajú informáciu, že vo vládnom cloude existujú pre nich dostupné služby pre čistenie dát a hlavne pre stotožňovanie. Inštitúcie tiež nemajú systematickým spôsobom zmapované dátové toky. A ani nevedia, ako sa k problému metodicky postaviť.
Chýba tu koordinačný a hlavne zrozumiteľný metodický usmerňujúci mechanizmus a kontrola plnenia a vymožiteľnosť zákonných noriem.
Dôležitosť
Vysoká