Aby bolo možné nastaviť jednotné pravidlá pre prácu s údajmi, je potrebné vychádzať z jasnej klasifikácie. Klasifikácia údajov umožňuje údaje kategorizovať podľa vybraných kritérií tak, aby bolo možné nastaviť efektívne a účelné pravidlá pre prácu s takýmito údajmi a aby bol pokrytý potrebný rozsah údajov.

V prostredí verejnej správy navrhujeme jednotnú kategorizáciu, ktorá rozlišuje podľa charakteru údajov, podľa vlastníctva údajov, podľa pôvodu údajov, podľa zdroja, podľa typu a formy, podľa úrovne strojového spracovania a podľa typu interoperability zverejnených dát.

Návrh kategorizácie je možné nájsť v prílohe 8.3 Kategorizácia a klasifikácia údajov.

Pravidlá, ktoré budú nastavené v súvisiacich metodikách budú vychádzať z tejto kategorizácie. Dôležitými kategóriami údajov sú:
− referenčné údaje (pre zabezpečenie princípu jedenkrát a dosť),
− infoúdaje,
− údaje v dokumentoch,
− priestorové údaje.

Údaje predstavujú reprezentáciu faktov, ako čísla, text, obrázky, video-súbory. Fakty sú v údajoch vyjadrené, uložené, zachytené. Na základe údajov a ich kontextu je možné odvodiť informácie, pričom kontextom je formát údajov, význam údajov, relevancia údajov a časová platnosť údajov.

Každá inštitúcia verejnej správy pracovala s vlastnou doménou údajov a pre spoločné využitie týchto údajov a ich zdieľanie naprieč verejnou správou je potrebné nastavenie dvoch základných mechanizmov:

− Riešenie spoločných slovníkov a ontologického modelu (metadát, číselníkov a podobne) – aby si informačné systémy verejnej správy medzi sebou rozumeli.

− Zavedenie princípov „Master Data Managementu“ (správy kmeňových údajov) - aby sa používali rovnaké hodnoty pre identifikované kmeňové záznamy – aby sa naprieč informačným prostredím používali:
     - kompletné, to znamená obsahujú všetky dostupné informácie existujúce vo verejnej správe;
     - časovo aktuálne, to znamená. vyjadrujú poslednú platnú informáciu zo zdroja dát;
     - preukázateľné a konzistentné.

Vysoká