Implementáciu konceptu „Data-driven state“ (teda štátu, ktorý funguje na základe využívania dát) do praxe si vyžaduje výrazne zlepšenie využívania a spracovania údajov na analytické účely.

Pre jednotlivé oblasti rozhodovania budú zavedené modely, dáta a nástroje, ktoré umožnia vytvoriť analýzy, na základe ktorých sa podporí rozhodovanie. Znamená to tiež transformáciu fungovania organizácií a procesov vo verejnej správe tak, aby boli tieto analýzy efektívne používané a zároveň zverejňované vo vhodnej vizuálnej podobne pre verejnosť.

Za základné oblasti, v ktorých sa bude využívať systematická analýza dát, je možné považovať: 

− Strategické priority – príprava stratégií, analýza súčasného stavu a porovnávanie variantov a následné sledovanie napĺňania strategických priorít,

− Politiky – vyhodnocovanie dopadov politík,

− Regulácie – Hodnotenie dopadov regulácií (Regulatory impact assessment - RIA), ktoré sa ďalej delí na:
     - hodnotenie vplyvov na podnikateľské prostredie (Business impact assessment - BIA) – vrátane sledovania dopadov na malé a stredne podniky (MSP Test),
     - hodnotenie vplyvov na životné prostredie (Environmental impact assessment - EIA), - hodnotenie vplyvov v sociálnej oblasti (Social impact assessment - SIA),
     - hodnotenie vplyvov na rozpočet verejnej správy (Financial impact assessment - FIA),
     - hodnotenie vplyvov na informatizáciu spoločnosti,
     - hodnotenie vplyvov na verejnú správu.
− Investície – vyhodnocovanie dopadov projektov a verejných investícií,

− Výkonnosť a kvalita – vyhodnocovanie výkonu verejnej správy pri poskytovaní služieb v jednotlivých sektoroch,

− Podpora rozhodovania v operatívnych procesoch (analýzy rizík, „fraud management“ a podobne).

Prístup k realizácií systematického zlepšenia využívania dát je nasledujúci:

− Analytické jednotky: posilnia sa organizačné kapacity – na centrálnej úrovni Dátová kancelária verejnej správy, na úrovni inštitúcii sa posilnia a vybudujú analytické jednotky (z OP EVS). Analytické jednotky sú špeciálne organizačné útvary v rámci verejnej správy (spravidla súčasti jednotlivých ministerstiev vlády SR), ktoré sa venujú tvorbe analýz.

− Systematický prehľad o analýzach vo verejnej správe: pre jednotlivé sektory verejnej správy, úseky verejnej správy a oblasti analýz bude možné definovať množinu analytických produktov, ktoré sa budú vytvárať, pričom sa očakávajú typy analýz ako: ex-ante vyhodnocovanie opatrení a variantov, ex-post vyhodnocovanie prijatých opatrení, online vyhodnocovanie, prognózy, simulácie, štatistické zisťovania a podobne. Je vhodné, aby sa všetky typy analýz vykonávali nad spoločnou množinou dát, ktorá má vysokú kvalitu a jednotnú ontológiu a dátový model. Bude tak možné navrhovať a testovať predpoklady jednotlivých modelov a postupne ich zlepšovať.
Pre každý úsek verejnej správy tak budeme poznať:
     - aké sú analytické potreby na danom úseku,
     - aké metódy budú použité na danom úseku,
     - aké výstupy (analytické produkty) budú vytvárané (v akých intervaloch),
     - aké sú požiadavky na zdroje údajov,
     - aké sú požiadavky na analytické nástroje.

− Analytická vrstva: zámerom je vybudovanie jednotnej analytickej vrstvy na základe najmodernejších technológií pre ukladanie, spravovanie a analyzovanie dát. Pre sekundárne spracovanie budú prístupné údaje z informačných systémov verejnej správy, ale aj z iných zdrojov údajov podľa potreby. Údaje budú konsolidované a normalizované, v súlade s centrálnym dátovým modelom verejnej správy. Analytická vrstva tiež ponúkne nástroje na modelovanie, analýzu dát, spracovanie dát a ich vyhodnocovanie (prediktívne modely, simulácie, vizualizácie a podobne) a funkcie na manažment dátovej vrstvy. Dôležitou úlohou je tiež vyriešenie otázky použitia osobných údajov v analýzach – na základe anonymizácie a pseudoanonymizácie.

− Zabezpečenie zberu údajov: v prípade, že potrebné údaje nie sú vo verejnej správe k dispozícií, je potrebné nastaviť jednoduchý a efektívny spôsob, ako takéto údaje získať (spojené s reformou zberu údajov).

Vysoká