Normatívny právny akt je akt normotvornej činnosti subjektu, majúceho legislatívnu právomoc. Je to výsledok realizovanej legislatívnej právomoci. Subjektom majúcim legislatívnu právomoc je konkrétne parlament, vláda ako celok, ministerstvo, (iný) správny orgán alebo zastupiteľstvo územného samosprávneho celku (t. j. obce či samosprávneho kraja).

Lukáč-Vojtičko uvádzajú: „Normatívnym právnym aktom sa rozumie akt normotvornej činnosti orgánu s legislatívnou právomocou, ktorým sa ustanovujú, menia alebo rušia právne normy. Právnym predpisom sa rozumie písomný normatívny právny akt, ktorý obsahuje aspoň jednu právnu normu, a ktorý je uverejnený v Zbierke zákonov.“

Ústava SR používa termín všeobecne záväzný právny predpis (sekundárne aj len v tvare právny predpis), nedefinuje ho, ale každopádne doňho nezahŕňa (prinajmenšom) právne záväzné akty EÚ. Termín normatívny právny akt sa v Ústave SR nevyskytuje.

Opakom normatívneho právneho aktu (aktu tvorby práva) je individuálny právny akt (alebo aj akt aplikácie práva).

• Obsah normatívneho právneho aktu -  normatívny právny akt môže obsahovať právnu normu či právne normy (ale v extrémnom prípade nemusí obsahovať ani jednu právnu normu), proklamácie (napr. slávnostnú preambulu), definície právnych pojmov, záväzné interpretačné ustanovenia, delegačné ustanovenia, odkazy na už existujúcu právnu úpravu, potvrdenie platnosti rozhodnutia iného orgánu atď.

• Delenie normatívnych právnych aktov 

1. zákonný normatívny právny akt - Ústava, ústavný zákon, zákon
2. podzákonný normatívny právny akt -  napr. vyhláška, normatívny správny akt, všeobecne záväzné nariadenie (VZN)