Nariadenie (ang. reglement) je v zmysle čl. 288 ods. 2 ZFEÚ všeobecne platné, záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Tieto právne akty je možné, zjednodušene, analogicky prirovnať k vnútroštátnym legislatívnym aktom - zákonom. 

• Nariadenia sú záväzné pre vnútroštátne súdy a správne orgány, ktoré sú povinné ich aplikovať. Tak isto sú záväzné pre vnútroštátneho zákonodarcu, čo v konečnom dôsledku aj na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ má za následok, že vnútroštátny zákonodarca nemôže prijať žiadny legislatívny akt , ktorý by bol v rozpore s ustanoveniami nariadenia.

• Nariadenie je typické priamou uplatniteľnosťou, ktorá vyplávy expressis verbis priamozo ZFEÚ. Nariadenie teda nie je potrebné osobitne implementovať do právneho poriadku členských štátov. Priama aplikovateľnosť nariadení predstavuje nevyvrátiteľnú právnu domnienku. Povinnosti priamo aplikovať nariadenie sa členský štát nemôže zbaviť vyhlásením alebo výhradou urobenými pri jeho prijímaní. Nariadenie môže byť aplikované rovnako vo vertikálnych ako aj v horizontálnych sporoch. Jedinou výnimkou zo všeobecnej povinnosti aplikácie nariadení vnútroštátnymi orgánmi verejnej moci je prípad, ak členský štát neprijal nevyhnutné opatrenia na vykonanie nariadenia.

• Na vykonanie niektorých ustanovení nariadenia môžu členské štáty prijímať právne predpisy v prípade, ak ich na to nariadenie výslovne splnomocňuje a len v jeho medziach. Prijaté vnútroštátne vykonávacie predpisy musia byť v súlade s nariadením, môžu ho iba dopĺňať a nesmú brániť jeho priamej aplikácii.

(Zdroj: Euroiuris)

• Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ)

• https://europa.eu/european-union/eu-law/legal-acts_sk#nariadenia
• https://sk.wikipedia.org/wiki/Nariadenie_(E%C3%9A)