Nadradený pojem:
Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu (ACTA)
Popis
Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu (angl. Anti-Counterfeiting Trade Agreement), skratka ACTA,
je multilaterálna obchodná dohoda majúca za cieľ zavedenie
medzinárodných noriem v oblasti vynucovania práv duševného vlastníctva.
ACTA sa zameriava tak na falšovanie tovaru, ako aj na digitálne dáta,
technológie a ich distribúciu.
Zmluvu ACTA podpísalo dňa 1. októbra 2011 v Tokiu 8 štátov (USA, Austrália, Kanada, Japonsko, Maroko, Singapur, Kórejská republika). Tri subjekty, ktoré sa zúčastnili na rokovaniach (EÚ, Švajčiarsko, Mexiko) vtedy ešte dohodu nepodpísali, ale vydali spoločné vyhlásenie, podľa ktorého ju podpíšu, len čo to bude možné. Dňa 26. januára 2012 zmluvu ACTA podpísali zástupcovia EÚ a ďalších 22 štátov (Rakúsko, Belgicko,
Bulharsko, Česko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Maďarsko, Írsko,
Taliansko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Poľsko, Portugalsko,
Rumunsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo).
- Kap. 1: Úvodné ustanovenia a všeobecné vymedzenie pojmov
- Oddiel 1: Úvodné ustanovenia
- Oddiel 2: Všeobecné vymedzenie pojmov
- Kap. 2: Právny rámec na presadzovanie práv duševného vlastníctva
- Oddiel 1: Všeobecné povinnosti
- Oddiel 2: Občianskoprávne presadzovanie
- Oddiel 3: Opatrenia na hraniciach
- Oddiel 4: Trestnoprávne presadzovanie
- Oddiel 5: Presadzovanie práv duševného vlastníctva v digitálnom prostredí
- Kap. 3: Postupy presadzovania
- Kap. 4: Medzinárodná spolupráca
- Kap. 5: Inštitucionálne dohody
- Kap. 6: Záverečné ustanovenia
Dôležitosť
Vysoká
Súvisiace zákony
Linky
Doplnkové informácie
V súvislosti s prijatím zmluvy ACTA Európska komisia požiadala Európsky súdny dvor o posúdenie súladu jednotlivých ustanovení zmluvy ACTA so základnými právami a slobodami Európskej únie. V rámci Európskeho parlamentu bola zmluva pridelená Výboru pre medzinárodný obchod, pričom už vtedy bola zamietnutá zo strany 4 výborov Európskeho parlamentu. Následne sa 4. júla 2012 uskutočnilo v Európskom parlamente hlasovanie o zmluve ACTA, kde sa proti jej ratifikácii vyslovilo 478 europoslancov (za bolo 39 a hlasovania sa zdržalo celkovo 165 europoslancov). Týmto bolo definitívne rozhodnuté o zamietnutí ratifikácie zmluvy ACTA.
I keď z právneho hľadiska je jej súčasný vplyv na autorskoprávnu ochranu v rámci EÚ nulitný, z pohľadu historického vývoja právnej ochrany počítačových programov na európskom kontinente zohrala svoju úlohu, i keď do značnej miery pomerne kontroverznú. Odborná verejnosť sa i napriek vyššie uvedeným skutočnostiam zhoduje v názore, že ACTA významným spôsobom poukázala na dôležitosť zapojenia širšej verejnosti do procesov kreovania všeobecných a elementárnych princípov európskej autorskoprávnej koncepcie. V súvislosti s otázkami ochrany počítačových programov a jej historického vývoja je v kontexte zmluvy ACTA potrebné upozorniť najmä na ustanovenie čl. 5 písm. k), ktoré definuje tzv. tovary, porušujúce autorské práva (angl. pirated copyright goods). V zmysle citovaného ustanovenia ide o akýkoľvek tovar, ktorý je kópiou:
Pod tovary, ktoré porušujú autorské práva v zmysle zmluvy ACTA, boli týmto subsumované napríklad aj tie kópie, ktoré si užívateľ vytvoril na základe zákonnej licencie vo svojej domovskej krajine, ktorú však krajina, do ktorej bola takáto kópia vyvezená, neuznáva. V praxi by sa jednalo najčastejšie o prípady, kedy by si napríklad používateľ vyhotovil kópiu počítačového programu v súlade s ustanoveniami slovenského autorského zákona (oprávnený používateľ rozmnoženiny počítačového programu), a následne by
s touto rozmnoženinou vycestoval do krajiny, ktorá uvedený spôsob vyhotovenia rozmnoženiny počítačového programu neuznáva. V takomto prípade by, v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, uvedená kópia predstavovala tovar, porušujúci autorské práva a bola by predmetom kontrolných mechanizmov v zmysle príslušných ustanovení zmluvy ACTA.
I keď z právneho hľadiska je jej súčasný vplyv na autorskoprávnu ochranu v rámci EÚ nulitný, z pohľadu historického vývoja právnej ochrany počítačových programov na európskom kontinente zohrala svoju úlohu, i keď do značnej miery pomerne kontroverznú. Odborná verejnosť sa i napriek vyššie uvedeným skutočnostiam zhoduje v názore, že ACTA významným spôsobom poukázala na dôležitosť zapojenia širšej verejnosti do procesov kreovania všeobecných a elementárnych princípov európskej autorskoprávnej koncepcie. V súvislosti s otázkami ochrany počítačových programov a jej historického vývoja je v kontexte zmluvy ACTA potrebné upozorniť najmä na ustanovenie čl. 5 písm. k), ktoré definuje tzv. tovary, porušujúce autorské práva (angl. pirated copyright goods). V zmysle citovaného ustanovenia ide o akýkoľvek tovar, ktorý je kópiou:
- získanou bez súhlasu právoplatného majiteľa alebo majiteľa práva riadne splnomocnenej osoby v krajine pôvodu,
- získanou priamo alebo nepriamo z výrobku, ak by získanie takejto kópie predstavovalo porušenie autorského práva alebo príbuzného práva podľa právnych predpisov krajiny, v ktorej sa uplatňujú ustanovenia v zmysle kapitoly 2 zmluvy ACTA.
Pod tovary, ktoré porušujú autorské práva v zmysle zmluvy ACTA, boli týmto subsumované napríklad aj tie kópie, ktoré si užívateľ vytvoril na základe zákonnej licencie vo svojej domovskej krajine, ktorú však krajina, do ktorej bola takáto kópia vyvezená, neuznáva. V praxi by sa jednalo najčastejšie o prípady, kedy by si napríklad používateľ vyhotovil kópiu počítačového programu v súlade s ustanoveniami slovenského autorského zákona (oprávnený používateľ rozmnoženiny počítačového programu), a následne by
s touto rozmnoženinou vycestoval do krajiny, ktorá uvedený spôsob vyhotovenia rozmnoženiny počítačového programu neuznáva. V takomto prípade by, v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, uvedená kópia predstavovala tovar, porušujúci autorské práva a bola by predmetom kontrolných mechanizmov v zmysle príslušných ustanovení zmluvy ACTA.